napísali o nás
K VÁŠMU JUBILEU
Kvapka času je ako vzácny drahokam na ľudskej dlani.
Na Vašich dlaniach sa jagajú tisíce diamantov a osvecujú Vaše tváre, na ktorých Vaša úcta k dedičstvu predkov vryla svoje znamenia
konania Dobra pre všetkých ľudí dobrej vôle, lebo dobro nie je dar,ale akt vôle vyjadrujúci vnútornú energiu človeka.
Milí členovia súboru Radosť,
v týchto slovách veľkého slovenského básnika Milana Rúfusa je zhutnená múdrosť i pravda výsostne sa vzťahujúca na všetky generácie súboru, ktoré konali po roky dobro pre svojich najbližších, dobro pre svoje žitie, dobro pre ľudí rovnakého zámyslu „na roli národa dedičnej“. V živote je totiž dosť príležitostí, pri ktorých sa treba pristaviť a uvedomiť si, že veci a udalosti, ktoré konáme pre spoločný cieľ môžu napredovať len vtedy, ak za nimi stoja konkrétni ľudia a najmä ich konkrétne činy.
Pred štyridsiatimi piatimi rokmi prišla medzi prvú generáciu Radosti vzácna pani Elenka Hlasicová, z podnetu ktorej sa začali stretávať deti a začalo sa vytvárať centrum pre dávanie úcty hodnotám tradičnej ľudovej kultúry nášho kraja. Som nesmierne rád, že som bol pri tom, a že sme spoločne nachádzali prvé kroky pri hľadaní cesty pre budúcnosť, ktorá trvá už plných štyridsaťpäť rokov. Chvíle strávené pri zrode súboru Radosť pri vtedajšom Krajskom dome pionierov a mládeže boli jedinečné najmä v tom, že vštepovali do žitia detí úctu k hodnotám kultúry vytvorenej ľuďmi pre ľudí.
Základ, ktorý bol postupne vytváraný tanečnou skupinou, mal svoje pokračovanie aj v mladých muzikantoch, ktorým sa po mnohé roky až po súčasnosť venoval a venuje Rudko Veselovský. V tomto spojení začala prinášať ovocie mladosť a krása, ktorá sa hlboko zakorenila a potom prenášala do ďalšej a ďalšej generácie. Úcta za všetky tie roky však patrí aj všetkým rodičom, ktorí sa postarali o to čo treba, a svojim deťom v Radosti sa odovzdávali naplno najmä preto, aby si dnes pri významnom jubileu súboru mohli všetci pripomínať svoju doterajšiu púť a mnohé spoločné chvíle aj cez takéto slová :
„Slnečné rána vykúpané v rose, dni, v ktorých sme cítili každú vôňu, každý hlas, každé slovo
a hľadali tie najvhodnejšie a najkrajšie kvety v našej spoločnej záhrade, aby sme ich vyšľachtili pre naše žitie pospolu“.
S týmto odkazom počas tých štyridsaťpäť rokov všetky deti „tety Eni“ prinášali sami sebe, svojim rodičom a mnohým ľuďom doma i vo svete radosť a šťastie a postupne nachádzali v sebe to, čo ich spájalo a čo sa v nich zapustilo pevne korene. Vo chvíľach jubilejného sviatku súboru Radosť, by sa patrilo vymenovať všetky deti, patrilo by sa vymenovať všetkých, ktorí sa starali po pedagogickej, umeleckej i manažérskej stránke, lebo všetci sú jedna veľká rodina a život, ktorý spolu prežili je krásny, je jedinečný a nezabudnuteľný, lebo:
„Život je krása, ktorá vzlietla k slnku skôr, než sa krása zrodila
a aj preto sa usmieva na každý pekne prežitý deň a stáva sa vznešenosťou prítomnosti i budúcnosti."
Do budúcich rokov Vám zo srdca prajem, aby Vaše dni boli plné svetla a ľudského tepla, aby ste vždy boli vo svojej mladosti hrdí a pekní, aby ste si ctili život v každej chvíli, aby ste nikdy nezabúdali na svoj zrod a ľudí v ňom a aby ste sa mali radi a vo Vašich srdciach si držali jeden voči druhému vždy vzájomnú úctu. Do tých najbližších i tých vzdialenejších rokov Vám želám to najlepšie, čo k Vám patrí :
„Nech je to zdravie i šťastie a nech Vám nikdy nezhasne nadšenie pre všetko dobré a krásne, čo Vás obklopuje.
Nech Vaše dni sú slnečné, nech Váš vzťah k dedičstvu otcov a matiek vo Vás je mocný a sprevádza všetky generácie súboru Radosť aj v ďalších rokoch.
Nech sa Vám darí a nech ste spolu na tomto svete ešte dlho.“.
S úctou k tomu, čo ste spoločne počas rokov prežili a vytvorili Váš
Igor K o v a č o v i č, v. r.
Všetkým členom Detského folklórneho súboru RADOSŤ
v Banskej Bystrici 21. apríla 2018
Igor Kovačovič
Jeden z najvýznamnejších folkloristov a choreografov na Slovensku, od roku 1970 nepretržite vedie FS Partizán, okolo 20 rokov bol prvým podpredsedom Matice slovenskej. V roku 2018 sa dožíva významného jubilea 80 rokov. Najmä v začiatkoch spolupracoval s DFS Radosť a vytvoril pre súbor niekoľko choreografií, napr. tance z Detvy, Očovský hajdúch, Bobovo klbko.
Radosť rozdávala radosť a roztlieskala celý amfiteáter Frankenbergčanov
Tak môžeme charakterizovať naše pôsobenie na európskom folklórnom festivale Europeade, ktoré malo motto "Farby Európy". Cieľom našej cesty bolo nemecké mesto Frankenberg (Eder). Cestovalo s nami viac nových detí, ktoré atmosféru tohto festivalu ešte nezažilo a boli prekvapené tým ako to tu funguje.
Časový harmonogram sme dodržiavali, aby sme stihli prísť na vystúpenie načas a neukracovali sa o náš program. No, darmo, Nemci sú presní a pedantní vo všetkom. Ak by sme to predĺžili, zastavili by nás a bolo by to pre nás nepríjemné.
Keď sme prechádzali mestom, nemali sme kadiaľ prejsť, lebo kultúry chtivých ľudí bolo veľa. Príjemne nás prekvapili aj pekné a kvalitné pódia na námestíčkach a na hlavnej ulici. Nesmieme zabudnúť na výzdobu a plagáty, ktoré lákali domácich aj na nás. Noví tanečníci neverili, že o folklór má záujem toľko ľudí. Hrdosť v nás narastala už vtedy, keď si nás ľudia fotili, tlieskali nám a usmievali sa na nás pre naše kroje, spevy a radosť z tanca. Každý chcel niesť zástavu našej krajiny ale mohli to držať len silní chalani. Pre našu identifikáciu to nepomohlo a musíme sa zmieriť s tým, že si nás budú pliesť. Podľa zástavy sme Slovinci a podľa krojov Maďari. Prešli sme to s úsmevom a vysvetlením. Čudovali sa, že na polhodinový program si berieme so sebou kufor. Poučili sme ich o tom, že každá dedina, mestečko má iný kroj. Aj keď nás mesto prijalo chladným aj daždivým počasím náladu nám to nepokazilo.
Ubytovali nás v Základnej škole. Našimi susedmi boli Litovci. Na poschodí buchotali Švajčiari a Lotyši. Každý večer sme hrali karty, basketbal, futbal. Naša Myjava mala veľký úspech a tak všetci skúšali skoky, dvíhačky a držanie rúk a tela. Ich záujem nás tešil. Veľkí chlapci vymysleli tanec a slovenský text na modernú pieseň, ktorou bavili, všetkých a primäli ich tancovať po tráve a na asfalte.
Za 5 dní sme absolvovali 5 vystúpení a jeden sprievod. My sme ukázali ukľakovanú z Myjavy, cifrášov z Detvy, chlapci odzemkovali s valaškami a dievčatá tkali koberce z Dobrej Nivy. Karičku a čapáše zo Zemplína. Nedal sa zahanbiť ani harmonikár piesňami z Horehronia. Prihlásili sme sa do detského programu v ktorom sa tancuje národný tanec usporiadateľskej krajiny. Boli to dve polky, ktoré nám nerobili problém naučiť sa ich. Horšie to bolo s hudbou, lebo notový záznam sme dostali tam. Po večeroch si to preskúšali a keď nadišiel čas na priame hranie, prekonávali sa. Klobúk dole pred ich výkonmi. Boli ako jediná detská ľudová hudba, ktorá hrala s nemeckou domácou kapelou. Pieseň "Keď som išiel cez Bystricu..." strhla pozornosť podobne ako "Tancuj, tancuj..." a iné rezké pesničky, ktoré sme spievali v sprievode. Muzika hrala až sa im zo strún parilo. Pýtate sa kde? Na najkratšom sprievode, ktorý sme kedy absolvovali. Bol však kopcovitý, ale ako pozvánka na záverečný ceremoniál, bol presvedčivý. Prekvapenie na tvárach divákov vylúdili holé pupky chlapcov v detvianskom kroji. Úžas z krojov s bombulkami doplnil potlesk a fotenie myjavských čepcov.
Náš sprievodca bol s nami spokojný a my s ním, lebo to bol náš bývalý tanečník, ktorý tento festival už s nami predtým absolvoval. Poďakovanie patrí pánovi Rudolfovi Veselovskému, ktorý vynikajúco pripravil hosťujúcich hudobníkov. Čekanovskí šoféri s nami spievali všetky pesničky a šoférovali rýchlo a bezpečne. Pani Čekanová svojím odborným výkladom rozšírila naše vedomosti o nemeckej histórií. Trochu adrenalínu sme zažili v soľnej bani a ešte viac v zábavnom parku Europapark. Vyskúšali sme všetky atrakcie. Svojou dokonalosťou a krásou nás očarili aj zámky v Bertesgadene. Jedným očkom sme videli aj "Orlie hniezdo". Cestou späť sme navštívili stovežatú Prahu, kde sme sa dohovorili lepšie ako v Nemecku. Plavba loďou, výstup na Petřín a zoologická záhrada bola peknou bodkou za zájazdom. Nadránom sme docestovali domov zdraví a príjemne unavení.
Ďakujeme deťom za snahu a výkon, rodičom a vedeniu súboru za program a zážitky, ktoré máme.
Zuzana Ružinská
vedúca DFS RADOSŤ
Za nás z Dratvárika veľa ďalších úspechov vo Vašej práci, nech všade kde sa objavia Vaše deti prinesú divákom radosť a úsmev na tvári.
za vedenie DFS Dratvárik
Juraj Dávid
--
Milí kamaráti, osobne Vám zablahoželáme pri návšteve koncom mája. Držíme Vám palce.
za DFS Štvorlístok
Bea Sabová
--
Prajem súboru ešte mnoho vystúpení.Teším sa, že máme pokračovateľov a držia po kope už 45 rokov.
Veronika Bodnáriková
